Rěčne kućiki

Wäschespinne

Štóž ma zahrodu, ma so derje. Hdyž ma wulke płokanje, móže swoje šaty darmotnje na čerstwym powětře sušić, njepřetrjeba za to energiju a nimo toho šaty derje wonjeja. Prjedy mějachu za to na zahrodach zwjetša stołpy stejo, na kotrež so powjaz abo lajna přiwjaza a po šatysušenju tež zaso wotwjaza, zo njeby so womazała. Dźensa maja ludźo za to husto hinašu metodu. Staja sej na zahrodu hotowe krosno z kruće přičinjenymi powjazami, kotrež móža jako cyłk tež zaso pod třěchu schować, wobužne lajnućahanje wotpadnje. Zawěsće wam hižo swita, zo dźe mi wo to, štož rěka němsce „Wäschespinne“ – a serbsce? Šatowy pawk? To bych jako žortne pomjenowanje a rěčnu hrajku dwurěčneho čłowjeka snano akceptowała, hačrunjež budźi pola mnje skerje dźiwne asociacije – poprawom njebych chcyła, zo pawki po čistych šatach łaža. Neutralne pomjenowanje bych wotwodźiła wot funkcije. Runje kaž mamy za prochsrěbanje prochsrěbak, bych nastroj k šatysušenju prosće mjenowała šatysušak. Što wo to, zo mjenujemy takle tež mašinu, kotraž tute dźěło elektrisce wukonja – tajke dwuzmyslnosće mamy tež w druhich padach, abo myli was, zo wužiwamy za čłowjeske a blidowe nohi samsne słowo?

S. Wölkowa

temy: serbske wotpowědniki za němske słowa, słowa podobne po woznamje abo formje, słowotwórba

klučowe słowa: wotwodźenka, zestajenka, nowotwórba

hesła: Wäschespinne, šatysušak